Dobová kronika stredovekého nemeckého kupca, ktorý sa na začiatku 15. storočia uchytil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského a niekoľko rokov strávil v Bratislave a na budínskom kráľovskom dvore. Svoje dobrodružstvá i stretnutia s významnými ľuďmi, kráľmi, kráľovnami, vojvodami a mnohými ďalšími, zaznamenal v unikátnom diele, ktoré zo stredovekej nemčiny preložila doc. Mária Papsonová a odbornú edíciu textu s komentármi ku kronike spracovali historici PhDr. Daniela Dvořáková a DrSc. Phdr. Peter Elbel, Ph.D. z Masarykovej univerzity v Brne.
Eberhard Windecke sa narodil v kupeckej rodine v Mainzi okolo roku 1380. Aj on začal svoju kariéru ako kupec a to si vyžadovalo cesty po Európe. Windecke prežil niekoľko rokov v Erfurte, Prahe, Paríži, či Berlíne. V roku 1415 sa stretol v Nemecku s uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským. A to zmenilo jeho život. Najskôr sprevádzal svojho nového pána na cestách po západnej Európe, neskôr s ním odišiel do Uhorského kráľovstva. Ukázal sa nielen ako schopný kupec, ale aj človek s literárnym nadaním a so záujmom o dianie okolo seba. Svoje zážitky a postrehy, ale aj klebety a správy, ku ktorým mal ako kráľov dvoran prístup, spojil do pozoruhodného diela, ktoré dnešnému čitateľovi ponúka autentický pohľad na život na kráľovskom dvore v prvej tretine 15. storočia.
Windeckeho dielo ponúka bohatý zdroj informácií k životu spoločenských elít, ku každodennosti, mobilite, spôsobu myslenia, kultúre a hodnotám stredovekých ľudí a to cez optiku “Európana”, ktorý precestoval mnohé krajiny a napokon na veľa rokov zakotvil v Uhorskom kráľovstve.
Dobovú kroniku preložila, rovnako ako iné stredoveké nemecké kroniky, ktoré vyšli vo Vydavateľstve RAK, docentka Mária Papsonová. Odbornú edíciu textu a komentáre ku kronike spracovali historici PhDr. Daniela Dvořáková, DrSc. Phdr. Peter Elbel, Ph.D. z Masarykovej univerzity v Brne.
„Dobový dokument, to je čosi ako cesta sci-fi raketou do minulosti. Otvoríte dvere (knihu) a ste napríklad v 14. storočí. Či to nie je dobrodružstvo?“ napísal Pavel Dvořák, zakladateľ Vydavateľstva RAK, niekedy v roku 1995, keď vyšla v jeho vydavateľstve prvá kniha z edície stredovekých kroník. Bola to kniha Kroniky stredovekého Slovenska Júliusa Sopka a stretla sa s obrovským úspechom. Odvtedy sa vydávanie stredovekých prameňov stalo dôležitou časťou edičných plánov „Raka“.
Autentické stredoveké kroniky či legendy prinášali nový, na Slovensku takmer neznámy pohľad do histórie. Ďalšou pramennou edíciou boli v roku 1997 Legendy stredovekého Slovenska a v roku 2000 Anonymova kronika od Vincenta Múcsku. Posledná z nich priniesla Vydavateľstvu Rak významné ocenenie – získalo za ňu v roku 2002 cenu UNESCO v kolekcii najkrajších kníh sveta. Nasledovala Dubnická kronika (2004) a výber z prameňov k mongolskému vpádu s názvom Tatársky vpád (2008). V krátkom časovom slede vyšli v „Rakovi“ aj dve nemecké kroniky z 15. storočia: Spomienky Heleny Kottannerovej (2008) a Kostnická kronika Ulricha Richentala (2009).
Vydávanie prekladov stredovekých prameňov je vydavateľsky nesmierne náročná a finančne nákladná záležitosť, návratnosť je veľmi nízka. Preto to na Slovensku s výnimkou Vydavateľstva Rak nikto iný nerobí. My však veríme v dôležitosť dobových diel a preto sa vydávaniu kroník venujeme od roku 1995, kedy vyšiel prvý zväzok. Dokopy sme už vydali 28 titulov. Aj napriek tomu sa vydávanie stredovekých kroník vo Vydavateľstve RAK na dlhý čas prerušilo. Navyše, na Slovensku nie je dnes dostatok prekladateľov, ktorí by si poradili s náročnými textmi písanými v stredovekej nemčine alebo latinčine.
Po pätnástich rokoch sme sa ako vydavateľstvo vrátili k vydávaniu týchto náročných kníh Kronikou Eberharda Windeckeho, mohučského mešťana a obchodníka, ktorý pôsobil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského a štyri roky žil dokonca v Bratislave. Našťastie, záujem o dobové diela medzi čitateľmi pretrval, vďaka čomu sme vydávaniu kroník vdýchli nový život. Plánujeme znovu-vydať ako staršie diela, tak aj nové preklady. S vydávaním ďalej pokračujeme už raz našou prvotinou, Kronikami stredovekého Slovenska, a budeme pokračovať druhým dielom Kroniky Eberharda Windeckeho (2025).
