Šalamún I
Kráľ Šalamún vládol na území dnešného Slovenska v 11. storočí. Šalamún bol starším synom Ondreja I. Korunovaný bol už ako desaťročný pri posteli svojho chorého otca. Ani tento nástup na trón sa nezaobišiel bez otvorených aj skrytých konfliktov o kráľovské dedičstvo. Šalamún musel zápasiť najmä so svojim strýkom Belom I., ktorému Ondrej I. prisľúbil trón pred tým, než so svojou druhou manželkou splodil synov. O týchto dramatických udalostiach nám zanechala svedectvo Dubnická kronika, početné citáty z nej nájdeme v knihe Stopy dávnej minulosti 4. Pavel Dvořák zároveň uvádza, že uhorský kráľ Šalamún mal, možno aj vinou zaujatých kronikárov, v našej histórii zlé meno. Počas dvadsaťročného trvania dynastických bojov sa spájal aj s nepriateľmi Uhorska či oslabil hospodárstvo krajiny. Mince, ktoré vydal Šalamún, mali menšiu hodnotu než mince jeho predchodcu Bela I., rovnako ako aj súčasníka, nitrianskeho kniežaťa Gejzu. Azda aj preto ho bohatšie nitrianske kniežatá porazili. Šalamún zomrel bezdetný počas boja. Hoci bol vyhlásený za svätého, neskôr jeho povesť svätca zatienil svätý Ladislav, ďalší z potomkov Bela I.