Päť kníh o Bratislave; Štvrtá kniha o Bratislave
Štvrtá kniha o Bratislave sa začína v časoch osvietenstva, príbehom Mateja Bela a Márie Terézie, ktorá Bratislavu povýšila na sídlo kráľa. Pokračuje opisom veľkej krízy počas napoleonských vojen a končí sa rakúsko – pruskou vojnou, ktorá priniesla rakúsko – uhorské vyrovnanie a s ním aj dočasný pád bratislavskej slávy.
Štvrtá kniha o Bratislave je veľmi výpravná, má 256 prevažnej farebných strán, ilustrovaných akvarelmi Albína Brunovského, grafikami a obrazmi zo zbierok Galérie mesta Bratislavy, zbierkovými predmetmi Múzea mesta Bratislavy a fotografiami Jakuba Dvořáka.
História hlavného mesta v piatich fascinujúcich knihách zjednotených v nádhernej darčekovej krabici. Tento balík piatich kníh nie je len zbierkou dejín, prerozprávaných tak ako to vedel jedine známy historik Pavel Dvořák; ale vďaka modernému a pestrofarebnému dizajnu kníh, ktorý zbieral ceny doma aj v zahraničí; ako aj jedinečným fotografiám sú skutočným umeleckým klenotom, ktorý by mal patriť do každej dobrej domácnosti!
Knihy rozprávajú príbehy z dejín Bratislavy od najstarších dôb, čias treťohorných morí, až po súčasnosť. Dejiny hlavného mesta sú však tak výnimočné a obsažné, že sú vlastne dejinami celého Slovenska v kontexte maďarských, rakúskych, českých a nezriedka aj poľských dejín. Dejiny, ktoré sa odohrávali v Európe a sú neoddeliteľnou časťou európskej histórie.
Žiadna iná publikácia nespracovala históriu hlavného mesta tak obsiahlo, ako Päť kníh o Bratislave historika Pavla Dvořáka. Spolu so Stopami dávnej minulosti predstavujú vrchol jeho celoživotného diela.
Stopy dávnej minulosti je unikátne knižné dielo historika Pavla Dvořáka, pojednávajúce o dejinách územia Slovenska v kontexte európskych dejín od najstarších čias až po súčasnosť, ako aj o európskej histórii v kontexte dejín územia Slovenska.
Pavel Dvořák
PhDr. Pavel Dvořák (* 13. máj 1937, † 21. december 2018) bol slovenský historik, spisovateľ a publicista. Pavel Dvořák napísal vyše dvadsať kníh a tisícky článkov, nakrútil asi sto televíznych filmov a rozhlasových relácií, v ktorých sa populárnym štýlom venoval hlavne slovenskej histórii.
Jeho knihy dostali ocenenia Najkrajšie knihy Slovenska, cenu Alexiusa Austa, cenu SAV za popularizáciu vedy. Autor získal Pribinov kríž II. triedy, cenu UNESCO najkrajšie knihy sveta, Cenu osobnosť obrazovky Otto, Krištálové krídlo, Cenu Ervína Kischa a mnohé ďalšie ocenenia.
Stopy dávnej minulosti
Edícia Stopy dávnej minulosti zachytáva dejiny územia Slovenska od najstarších čias po koniec tureckých vojen. Pavel Dvořák vychádzal z tridsaťročnej práce v teréne, tisícok článkov, desiatok kníh, stovky televíznych filmov a rovnakého počtu rozhlasových relácií, ktoré za svoj život stihol. Žiaľ rakovina mu prácu prekazila a edíciu nestihol dopísať. Dokončila ju Daniela Dvořáková na základe archívu, korešpondencie a nepublikovaných textov Pavla Dvořáka. Dokončený seriál vyšiel v desiatich knihách výpravne ilustrovaných fotografiami synov Jakuba a Pavla Dvořáka mladšieho.
Svojím ponímaním nadväzuje na staršie knihy Pavla Dvořáka, najmä na cyklus Odkryté dejiny a Zlatú knihu Bratislavy.
Ide o voľné kronikárske rozprávanie o tom, čo kronikár vie, čo ho zaujalo, čo považuje za potrebné vyrozprávať bez pocitu, že je viazaný aj niečím iným ako svojím svedomím a možnosťami (vedomosťami).
Kniha získala Cenu ministra kultúry za najkrajšiu knihu roka, autor prevzal z rúk ministra Cenu za najlepšiu knihu literatúry faktu a prémiu Literárneho fondu v tej istej kategórii.
Slovensko v starovekuStopy dávnej minulosti 2 nadväzujú na prvý zväzok Stopy dávnej minulosti 1 (Slovensko v praveku). Aj táto kniha vychádza z rovnomenného televízneho cyklu, no popritom je literárnou paralelou prinajmenšom troch televíznych seriálov.
Rozpráva o dejinách Slovenska od mladšej doby bronzovej až do príchodu starých Slovanov. Zaznamenáva aj dramatické osudy niektorých bádateľov, vedeckú a ľudskú likvidáciu profesora Ondroucha alebo uväznenie profesora Budinského-Kričku, ktorý vo väznici v Ilave vyriešil jeden z najväčších problémov slovenského staroveku, záhadu strážskeho pokladu.
Zrod národaTretí zväzok Stopy dávnej minulosti (Zrod národa) rozpráva o príchode Slovanov, ktorí sa usadili na oboch brehoch rieky Moravy, na sever od Dunaja v Dolnom Rakúsku a na Slovensku, v Zadunajsku a azda aj v Potisí. Prišli ako blízki príbuzní, niekoľko stáročí zdieľali spoločný osud, vzdorovali spoločným nepriateľom, žili v spoločnom štáte, no potom ich udalosti rozdelili a oni sa stali Maďarmi, Nemcami, Čechmi – a Slovákmi.
Slovensko v Uhorskom kráľovstveKniha Stopy dávnej minulosti o začiatkoch Uhorského kráľovstva; sleduje ich zo slovenského pohľadu, hľadá slovenský podiel na vzniku Uhorska, na jeho budovaní a utváraní hraníc. Rozpráva príbehy z čias Nitrianskeho kniežatstva, z ktorého po krvavých bojoch vzišli nitrianski Arpádovci ako noví uhorskí králi. V záverečnej kapitole sa vracia ku vzniku modernej historiografie, ktorá skoncovala s predstavou o nekonečných a pustých “hvozdoch”.
Slovensko v stredovekuKniha Stopy dávnej minulosti 5 má dve časti. Prvá rozpráva o začiatkoch slovenského baníctva, druhá a o tragických udalostiach tatárskeho vpádu. Na ich pozadí systematicky spracováva dejiny Slovenska (Uhorska) v 12. a 13. storočí (počas vlády posledných Arpádovcov).
Obe časti sa opierajú o výsledky najnovších archeologických výskumov, ktoré dali starej histórii nový rozmer – archeologické objavy v Banskej Štiavnici histórii a významu slovenského baníctva, archeologické objavy v Levoči a východoslovenských jaskyniach dramatickým udalostiam počas tatárskeho pustošenia, ktoré kniha podáva (po prvý raz) v celosvetových súvislostiach.
Čas cudzích kráľovKniha Stopy dávnej minulosti 6 nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva o časoch po vymretí arpádovskej dynastie a nástupe „cudzích kráľov“, príslušníkov anjouovského rodu a Žigmunda Luxemburského. Nie je to epizóda, vládli v Uhorsku takmer poldruha storočia. Pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie: ťažba rúd, zlata, striebra, no najmä medi ho vysunula do popredia európskych dejín, drahé a farebné kovy vyťažené na Slovensku vošli do hospodárstva takých krajín ako Taliansko. Je to veľmi málo známe obdobie, najnovšie objavy prekvapujú aj historikov.
Slovensko na konci stredovekuSiedmy zväzok dejín časovo nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva sa v ňom o udalostiach po smrti Žigmunda Luxemburského, o vláde ďalšieho veľkého kráľa Mateja Korvína, ale aj panovníkov, ktorí nemali také šťastie ako on, o Ladislavovi Pohrobkovi a poľských Jagelovcoch. Ešte vždy platí, že pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie. Ťažba drahých a farebných kovov ho udržiavala v pozícii, keď aj nemecký kronikár Ulrich Richental, historiograf Kostnického koncilu, píše o “slovenských krajoch medzi Moravou a Poľskom pri rieke, ktorú volajú Váh”, a “liptovské knieža” Ján Huňady mladší sa pokúša získať uhorský trón.
Smrť sultána SulejmanaKniha rozpráva o vzniku Osmanskej ríše, o vstupe Turkov do Uhorského kráľovstva a o prvej fáze uhorsko-osmanských vojen za sultána Sulejmana. Začína sa katastrofálnou porážkou a smrťou Ľudovíta II. v bitke pri Moháči a nástupe Habsburgovcov (po víťazstve nad Jánom Zápoľským) na uhorský trón. Ďalej hovorí o tureckých výpravách proti Viedni a rozdelení niekdajšieho Uhorského kráľovstva na tri časti: turecký pašalik, Kráľovské Uhorsko a Sedmohradské kniežatstvo. Najviac priestoru venuje osmanským útokom na územie dnešného Slovenska. Končí sa smrťou sultána Sulejmana pod Szigetvárom a nasledovným edirnským mierom.
Posledný TurekV predchádzajúcej knihe Smrť sultána Sulejmana (Stopy dávnej minulosti 8) som hľadal živého Turka, v tejto knihe sa ponúkol sám. Kara Mustafa, smutný hrdina spod hrdinskej Viedne, síce nebol posledný Turek na Slovensku, ale toho skutočne posledného, neznámeho predbehol len o krátky čas a je to jedno, či sa to stalo v Nových Zámkoch, Budíne alebo Jágri. Témou knihy však nie sú len hrôzy osmanských vojen (a stavovských povstaní), pokúša sa o vyznačenie ihriska, na ktorom sa odohrávalo strašidelných 150 rokov boja proti Turkom, ako aj všedný i sviatočný život významných hráčov, ktorí sa zapísali do slovenskej histórie.
Nenapísaná kniha (o Láske, práci a histórii)Záverečný zväzok knižného cyklu Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti autor už nestihol napísať, nečakane zomrel v decembri 2018. Jeho manželka, historička Daniela Dvořáková sa podujala zavŕšiť knižnú sériu namiesto neho. Na základe osobnej korešpondencie a literárnej pozostalosti manžela napísala strhujúcu biografiu, ktorá zachytáva život a prácu Pavla Dvořáka počas tridsiatich štyroch rokov, ktoré strávila po jeho boku. Ku každej kapitole sú zaradené texty Pavla Dvořáka, ktoré vznikali v tom období, o ktorom konkrétna kapitola pojednáva. Desiaty zväzok Stôp dávnej minulosti je tak spoločným dielom oboch manželov. Je to intímna výpoveď o láske, manželskom živote, smrti a smútku, a súčasne je to kniha plná histórie, myšlienok a nápadov z tvorby Pavla Dvořáka. Pavel Dvořák túto knihu už nemohol napísať sám a predsa je jej autorom. Je to jeho „nenapísaná“ kniha.
Kúpiť
Knihy o Bratislave
História hlavného mesta v piatich fascinujúcich knihách zjednotených v nádhernej darčekovej krabici. Tento balík piatich kníh nie je len zbierkou dejín, prerozprávaných tak ako to vedel jedine známy historik Pavel Dvořák; ale vďaka modernému a pestrofarebnému dizajnu kníh, ktorý zbieral ceny doma aj v zahraničí; ako aj jedinečným fotografiám sú skutočným umeleckým klenotom, ktorý by mal patriť do každej dobrej domácnosti!
Žiadna iná publikácia nespracovala históriu hlavného mesta tak obsiahlo, ako Päť kníh o Bratislave historika Pavla Dvořáka. Spolu so Stopami dávnej minulosti predstavujú vrchol jeho celoživotného diela.
Prvá kniha o Bratislave sa zaoberá bratislavskými dejinami, ale tie sú také výnimočné a obsažné, že sú to dejiny Slovenska späté s Maďarskom, Rakúskom, Českom, nezriedka s Poľskom, dejiny, ktoré sa odohrávali v Európe a sú neoddeliteľnou časťou európskej histórie.
Druhá kniha o BratislaveDruhá kniha o Bratislave sa začína príchodom Anjouovcov a končí sa smrťou Ladislava Pohrobka. Nerozpráva však len o kráľoch, ale napríklad aj o rozmarnom kasíne v niekdajšej radnici na Rybnom fóre, kde sa z krásnych pohárov pilo dobré víno, neviazane žartovalo a zrejme hralo o veľké peniaze, o špinavých krčmách a falošných hráčoch s nebezpečným nožom za pásom; o meste na veľkej rieke, kde ešte pred dvomi-tromi storočiami plávali obrovské vyzy, dlhé aj desať metrov, o stredovekých mostoch cez Dunaj, o smútku husitskej kráľovnej Žofie, no najmä o tom, ako Žigmund Luxemburský chcel Bratislavu povýšiť na hlavné európske mesto.
Tretia kniha o BratislaveTretia kniha o Bratislave je sondou do čias tureckých vojen od smrti Žigmunda Luxemburského až po koniec „dlhého 17. storočia“, ktoré ukončil mier v Satu Mare v roku 1713. Uzavrel vyše storočnú sériu stavovských povstaní a stopäťdesiat rokov protitureckých vojen. Turci Bratislavu nedobyli a nedobýjali, pod jej hradbami sa však odohrávali dramatické boje proti tureckým lodiam smerujúcim k Viedni, no najmä – v Bratislave tých čias sa neraz rozhodovalo o osudoch Európy a aj naopak: Európa rozhodovala o osude Bratislavy.
Štvrtá kniha o BratislaveŠtvrtá kniha o Bratislave sa začína v časoch osvietenstva, príbehom Mateja Bela a Márie Terézie, ktorá Bratislavu povýšila na sídlo kráľa. Pokračuje opisom veľkej krízy počas napoleonských vojen a končí sa rakúsko – pruskou vojnou, ktorá priniesla rakúsko – uhorské vyrovnanie a s ním aj dočasný pád bratislavskej slávy.
Piata kniha o BratislavePiata kniha o Bratislave je zavŕšením autorovho knižného cyklu „dejiny v príbehoch od najstarších čias až do súčasnosti“. Rozpráva o dejinách od rakúsko-uhorského vyrovnania, o prvej svetovej vojne, o tom, ako sa Bratislava stala hlavným mesto Slovenska, o poslovenčovaní kedysi trojjazyčného mesta, o udalostiach medzi dvomi vojnami, v časoch druhej svetovej vojny (s osobitným dôrazom na tragickú židovskú kapitolu) a po skončení vojny až do dnešných dní.
