Magister Rogerius
Magister Rogerius, pôvodom Talian, je autor jedného z mála očitých svedectiev o tatárskom vpáde na územie Uhorska počas vlády Bela IV. v roku 1491. Rogerius zažil strašné zaobchádzanie Tatárov na vlastnej koži, čo jeho rozprávaniu pridáva na autenticite. Jeho najslávnejšie dielo Žalostná pieseň opisuje utrpenie uhorského obyvateľstva a následný, naozaj doslova žalostný stav krajiny po odchode tatárskych vojsk. Aj vďaka Rogeriovi vieme lepšie pochopiť, prečo boli Tatári vnímaní ako pekelníci, ktorí boli zaslaní ako pomsta z pekla. Rogerius zanechal nielen svedectvo o utrpení bežného ľudu a o tom najkrutejšom tatárskom drancovaní, ale aj o jeho vlastnom skrývaní sa v lesoch a hladovaní. Keď Tatári po 2 rokoch odišli, v Uhorsku nastal hladomor, ktorý zahubil viac ľudí než samotný tatársky vpád. Našťastie pre Rogeriusa, osud či sám Rogerius sa odmenil za ujmy, ktoré prežil. Dožil v prepychu a hojnosti ako arcibiskup v Splite. Najzaujímavejšie úryvky z Rogeriovho dobrodružného spisu nájdete v knihe Stopy dávnej minulosti 5.