Tretia kniha o Bratislave

Tretia kniha o Bratislave Pavla Dvořáka je pred dokončením. Aká bude a kedy vyjde, to už je len záležitosť prostriedkov, ktoré bude mať Vydavateľstvo Rak k dispozícii. Chronologicky sa napojí na Druhú knihu o Bratislave. Začne sa rozprávaním o Ladislavovi Pohrobkovi a nadviaže Bratislavou Mateja Korvína: Academia Istropolitana, Juraj Schomberg, bratislavská kapitula. Spracuje dejiny Bratislavy v čase vlády poľských Jagelovcov, jej osudmi po bitke pri Moháči a v čase tureckých vojen. Ak bude na vydanie dosť peňazí, kniha sa končí Jozefom II., ktorý mesto pripravil o slávu hlavného mesta, čím sa symbolicky zakončí oblúk najslávnejších bratislavských dejín od dedičov Žigmunda Luxemburského k odchodu miestodržiteľského páru, Márie Kristíny a Alberta Tešínskeho. Ale je aj to možné, že sa kniha skončí v časoch protitureckých bojísk. Je to naozaj len finančná záležitosť. Knihu budú opäť ilustrovať akvarely Albína Brunovského a fotografie Jakuba Dvořáka.

Academia Istropolitana

Je to zvláštna vec, ale v Bratislave nemá ulicu ani jediný kráľ. František Jozef ju mal, ale len dovtedy, kým panoval. Nezriedkavý osud vládcov; rýchlo sa na nich zabúda. Kráľ je mŕtvy! Nech žije kráľ! Ako v tej francúzskej historickej anekdote.
Do anekdot sa vládcovia dostávajú častejšie, zväčša ako terč posmechu, niekedy ako ich hrdinovia. Panoval u nás kráľ, o ktorom koluje množstvo historických anekdot, povestí a kratochvíľnych rozprávaní. Napríklad o tom, ako dostal (nepoznaný) cez prsty bačovou lyžicou, keď sa príliš preberal v haluškách. Zvyčajná situácia týchto rozprávaní: múdry, chápavý kráľ so zmyslom pre žart, ktorý v hojnej miere využíva. A jeho partnerom je jednoduchý poddaný tejto krajiny, ktorého problémy kráľ plne chápe. "Zomrel Matej, zomrela pravda!"
Nuž, isteže, bol to Matej Korvín. Mal dokonca v Bratislave ulicu, aj keď bol dávno po smrti: Korvínova, teraz Biela, predtým po celé stáročia Schneeweissova (Schneeweiss sa ničím nepreslávil, jednoducho tam býval). Ulicu kráľovi vzali v devätnástom roku. Česi ho veľmi nemilujú, nepatrilo sa, aby mal v spoločnom štáte (asi ako jediný z panovníkov) ulicu, čo aká je uzučká.
Ale v dejinách Bratislavy je to rozhodne významný kráľ. Dal jej Zlatú bulu a potvrdil aj právo meča. Bol vlastne významný v dejinách všetkých uhorských miest, dával im výsady, z ktorých bohatli, a chcel za to peniaze. A vojsko. V Bratislave aj povozy, kone, delá, zbrane, pušný prach, pešiakov, jazdcov, lebo ten múdry Matej viedol takmer neustále vojny. Pridal Bratislave jeden výročný trh (na Michala), oslobodil ju od tridsiatku a potom aj od ďalších poplatkov a chcel za to prostriedky na vojnu. V tých časoch nič nezvyčajné, ibaže Bratislave dal Matej aj taký vzácny dar, na aký sa nezabúda: Academiu Istropolitanu, prvú univerzitu v jej dejinách. Ďalšiu získala až takmer po pol tisícročí. To azda dosť svedčí o výnimočnosti tohto daru.

Ukážka z kapitoly Žarty kráľa Mateja

---