O neláske k histórii - úvodník Pavla Dvořáka v časopise Pamiatky a múzeá (2/2007)

19.9.2007 - Text úvodníka opisuje konkrétne prípady macošského a nešetrného zaobchádzania so vzácnym historickým dedičstvom na našom území. Skutočnosť, že sa to deje teraz alebo sa to odohralo len v nedávnej minulosti, musí v každom kultúrnom človeku vyvolať oprávnené rozhorčenie.

O neláske k histórii

Už viackrát som povedal, že Slováci nemajú radi svoju kultúru a ešte menej históriu. Napodiv, hoci to znie tvrdo, nikdy mi nikto príliš neoponoval...

Nedávno som sa vrátil z Ružomberka. Na vlastné oči som videl, ako mesto zbúralo väčšiu časť gotického kaštieľa sv. Žofie a na jeho mieste dovolilo postaviť Hypernovu. Na slávnom mieste, kde bola svojho času uložená uhorská koruna, býval Žigmund Luxemburský a ďalší králi, sa dnes predávajú rožky.

Pred niekoľkými dňami som prišiel na Mariacsalád, kláštor Mariánskej družiny, v lesoch neďaleko Podhájskej. Už som ho nenašiel. Ešte pred niekoľkými rokmi tam bolo múzeum, so strážcom, ktorý ho vartoval, potom si ho v reštitúcii vzala cirkev, nechala bez ochrany a dnes je to rozvalina, presnejšie povedané baňa na stavebný materiál. Na kované rokokové veže, ktoré spomína aj súpis pamiatok, ktosi priviazal lano, na druhý koniec traktor a vytrhol ich zo steny; skončili kdesi v zbere. Z národnej kultúrnej pamiatky, veľkého barokového komplexu zmizla strecha, trámy, dvere, okná, elektrické káble, vodovodné trúbky, veľká časť múrov, zrútili sa nechránené klenby, tisíce tehál skončili v okolitých obciach, kde si z nich postavili šopy a ploty. Vzácne fresky údajne od rakúskeho maliara J. V. Bergla, ktoré si všade inde strážia ako oko v hlave, pod rozbúranými stropmi zmyl dážď. Vedľa kláštora je parkovisko pre návštevníkov pamätného miesta. Stalo sa z neho verejné smetisko, kam prichádzajú vozíky aj celé nákladné autá plné odpadkov; ale aj autobusy a autá cudzincov; termálne kúpele v Podhájskej sú plné zahraničných turistov, v húfoch prichádzajú na miesta, o ktorých veľa počuli a nevychádzajú z údivu.
Sú to samozrejme najmä Maďari, lebo na hranice je len zopár kilometrov.
Môžeme hádať, čo hovoria...

Pravda, nejde len o do očí volajúce zrúcaniny, deje sa to aj menej nápadne, ale rovnako ničivo.
Keď som si nedávno nevedel rady s najstaršími rakúskymi kronikami, v ktorých sa píše aj o Bratislave, dozvedel som sa od prof. Marsinu, ktorého som požiadal o radu, že k 700. výročiu bratislavského privilégia v roku 1991 sa pripravili na vydanie pramene k dejinám Bratislavy (a Encyklopédia Bratislavy), ale porevolučná radnica, čo boli aj dvaja historici, objednanú prácu zastavili. Je nenávratne stratená; počítače neboli, niektorí autori zomreli, iní zostarli a Bratislava stále nemá to, čo je inde samozrejmosťou.

Tzv. krízový manažment Richarda Rybníčka zrušil odbornú knižnicu Slovenskej televízie. Isteže bez inventúry, tisícky vzácnych kníh jednoducho zmizli. Nedávno sa „našli“. Boli pod doskami, ktorými zatĺkli knižničné regály s kulisou „Superstar“ a podobných relácií. A netrvalo to niekoľko dní, či týždňov. Boli tam zatlčené a zabudnuté rok alebo dva...
Tragický výpočet by nemal konca. Bolo by treba bič a vyhnať z chrámu svätokupcov, bolo by to veľmi treba, aj keď, žiaľ, v mnohých prípadoch neskoro, ibaže neviem, kto by ním zapráskal.
To preto si myslím, že Slováci nemajú radi svoju kultúru a ešte menej históriu.

Pavel Dvořák

Malá poznámka: historické pamiatky, ktorá sa u nás ničia, nepatria len Slovákom, sú majetkom celého ľudstva, národov niekdajšieho Uhorska celkom nepopierateľne.

« Späť

Komentáre sú zobrazené iba zaregistrovaným a prihláseným používateľom.

---