Ako sa mi nakoniec nepodarilo zbúrať ľudovo-demokratickú armádu
12.9.2006 - História vzniku knihy poviedok Farby kaki, ktorú teraz môžete získať zadarmo ako darček.
Môj osemnásťročný syn Pavel sa vrátil z Pohody a pri jeho rozprávaní som si uvedomil, že sa tešil na tom istom mieste, kde som ja pred vyše štyridsiatimi rokmi prežíval trpké chvíle svojej dvojročnej vojenskej služby.
Mučili nás tam strašne, ale ja som sa neskôr svojim mučiteľom pomstil niekoľkými poviedkami o ich zlobe a obrane slabého človeka, vojaka-bažanta. Napísal som ich v polovici šesťdesiatych rokov, získal za ne dve ceny, a potom som sa dozvedel, že v knižnej podobe vyjsť nemôžu, pretože by narušili obraz ľudovo-demokratickej armády.
Veľmi ma to vtedy zronilo, znenávidel som svoju literatúru, ale napokon sa mi knižku Farby kaki predsa len podarilo vydať. Pravda, až o tridsať rokov neskôr, keď už som nemohol zrušiť ľudovo-demokratickú armádu ani socializmus, lebo už dávno nejestvovali a ja som mal vlastné vydavateľstvo, v ktorom môžem vydať, čo chcem.
Ku knižke som pridal doslov nazvaný Prečo som sa nestal spisovateľom, v ktorom som vyrozprával, ako to vtedy bolo, ako sa na mne vyvŕšili moji vtedajší aj terajší literárni kolegovia.
Im natruc, a rovnako z radosti, že na ploche trenčianskeho vojenského letiska sa môžu radovať mladí ľudia toho istého veku ako som ja stenal v čase najväčšej buzerácie slobodníkov, mazákov a lampasákov (kaki-mozgov, ako sme im vtedy vraveli), ponúkam zbierku poviedok Farby kaki ako bezplatnú prémiu každému, kto si kúpi knihy aspoň za tisíc korún.
Budem sa tešiť, ak mi napíše, ako sa mu kniha páčila. Rád jeho príspevok uverejním (aj vtedy, keby sa mu nepáčila).
Pavel Dvořák
« Späť
Komentáre sú zobrazené iba zaregistrovaným a prihláseným používateľom.




